Vedeli ste, že je nutné mať pri budove nádrž na zadržiavanie dažďovej vody?
Staviate nový dom? Stavebný úrad sa bude zaoberať pri novom projekte aj zberom dažďovej vody. Konkrétne:
Pýtate sa, prečo táto povinnosť? Viac administratívy a dodatočných nákladov, keď nie je peňazí nazvyš na výstavbu? Odpoveď je jednoduchá – problémy, ktoré sme na vidieku vytvorili my, ľudia, sa teraz, žiaľ, musia riešiť. Dažďová voda nemá kam odtekať kvôli množstvu betónových plôch. Keď prší, odteká v prúdoch do kanalizácie, kde spôsobuje problémy s dažďovou vodou. Taktiež sa prirodzene neodparuje tam, kde spadne. To vytvára ďalšiu nerovnováhu. A keď sa k tomu pridajú klimatické zmeny a extrémy počasia, ktorým v poslednom čase čelíme, nemôžeme sa čudovať, keď nás zasiahnu nečakané záplavy alebo keď v lete zrazu nemáme čím zalievať záhradu. Cieľom EU normy je obnoviť prírodnú rovnováhu a zlepšiť hospodárenie s vodou.
Ako zachytávanie dažďovej vody pri stavbe riešiť
Krok 1
ZISTITE, AKÉ JE PODLOŽIE NA VAŠOM POZEMKU
Najprv sa informujte na obecnom úrade, či má k dispozícii geologický prieskum lokality. Ak nie, budete si musieť dať vypracovať hydrogeologickú správu. Špecializovaná spoločnosť pomocou vrtu odoberie vzorku pôdy a posúdi jej absorpčnú schopnosť (ako rýchlo absorbuje vodu). Posúdenie sa zaoberá aj vodnými zdrojmi v okolí budovy.
Krok 2
MUSÍTE NECHAŤ VODU VSAKOVAŤ NA POZEMKU ALEBO JU MÔŽETE ODVIESŤ DO KANALIZÁCIE?
Ak to miestne hydrogeologické podmienky umožňujú, dažďová voda by sa mala vsakovať do pôdy, na ktorú spadla. Ak to potvrdí posúdenie z kroku 1, vsakovanie dažďovej vody na pozemku bude pravdepodobne nevyhnutnou podmienkou schvaľovacieho procesu.
Ak sa na základe hydrogeologického posudku zistí, že vsakovanie nie je možné (napr. z dôvodu nepriepustnosti pôdy – pozostávajúcej prevažne z ílu – alebo z dôvodu rizika kontaminácie blízkeho vodného zdroja), dažďovú vodu možno odvádzať do kanalizácie. Tá však musí byť oddelená od kanalizácie a jej pripojenie sa bude musieť opäť riešiť v projekte.
Krok 3
AKO ODVÁDZAŤ DAŽĎOVÚ VODU NA POZEMKU
Dažďovú vodu, ktorá spadne na pozemok, nemožno nechať odtekať „len tak“. Jednak by sme mohli spôsobiť problémy sebe alebo iným, napr. počas silného dažďa. A po druhé, nie je to možné, pretože veľkú časť povrchov obytných domov tvorí dlažba a iné nepriepustné materiály, takže voda sa nemá kam vsiaknuť. Riešením sú:
VSAKOVACIE (DRENÁŽNE) SYSTÉMY
- Vsakovacia jama
Na pozemku vykopete jamu a vyplníte ju kamenivom. Jej veľkosť závisí od priemerných zrážok, prítomnosti podzemnej vody atď. a jej určenie je nevyhnutné, aby sa zabránilo presakovaniu vody na susedné pozemky. Dažďová voda sa potom odvádza do tejto jamy, kde sa prirodzene vsakuje. - Drenážny systém
Drenážne potrubie alebo blokový systém sa kladie do hĺbky približne 50 cm. Obalí sa geotextíliou a zasype štrkom, pričom sa voda dočasne zadržiava a postupne absorbuje.
Nevýhodou oboch riešení sú náročné zemné práce a nutnosť pravidelnej kontroly (jamy sa zvyčajne postupne zanášajú zeminou). Hlavnou nevýhodou však je, že dažďová voda odteká bez úžitku. Zároveň ho môžeme hojne využívať. Nádrže na zadržiavanie vody sú preto ideálnym riešením.
RETENČNÉ NÁDRŽE NA ZADRŽIAVANIE DAŽĎOVEJ VODY
Podzemná nádrž na zadržiavanie dažďovej vody rieši požiadavku stavebného úradu a šetrí vaše peniaze. Do nádrže sa zhromažďuje dažďová voda a jednoduchou filtráciou ju môžete používať ako pitnú vodu. Na zavlažovanie záhrady alebo aj v domácnosti. Veľkosť nádrže na dažďovú vodu si môžete vypočítať v našej kalkulačke.
Máme správnu nádrž pre každý váš projekt
Pošlite nám svoj dopyt
Odpovieme na vaše otázky
Kontaktujte nás
Sme tu pre vás po-pia 8-18 hod.
Já jsem textový blok. Klikni na tlačítko úprav ke změně textu. Výplňový text: Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.